DVE STRETNUTIA VYSŤAHOVANÝCH ÚSŤANOV V TRSTENEJ A PASTORAČNÉ CENTRUM V NOVOM ÚSTÍ (Ľudovít Kohút)
PRVÉ STRETNUTIE ÚSŤANOV V RODNOM KRAJI V DŇOCH 14. A 15. JÚLA 1990
Tridsaťsedem rokov po zatopení starého Ústia zišli sa Úsťania 14. a 15. júla 1990 z príležitosti vypustenia Oravskej priehrady na prvé stretnutie v Trstenej a na Úsťanskom cintoríne. Z 1 300 presídlených za zvukov trstenskej dychovky zaplnilo okolo 700 veľkú sálu Kultúrneho domu v Trstenej do posledného miesta. Prišli z Trnavy, Hlohovca, Leopoldova, Alekšiniec, Veľkého Krtíša, Tvrdošína, Námestova a z ostatných krajov Slovenska. Ako sa len vítali, že žijú, sú zdraví a mohli prísť. Ženy sa objímali, rovesníci a kamaráti z detstva sa buchnátovali a doberali, za slzy sa nikto nehanbil. Ožilo staré Ústie, bolo vidno, ze všetko sa nedá zatopiť.
Moderátor stretnutia Janko Bulla, uveličený veľkou návštevou, ťažko nachádzal dostatok slov, ako po toľkých rokoch privítať čo najkrajšie staršiu i mladšiu generáciu. V prvom rade poďakoval predsedovi MsNV Ing. Jozefovi Mažárimu za zorganizovanie stretnutia. Vítal skupiny i jednotlivcov. Popri živých prítomných i neprítomných spomenul v hlbokej úcte aj zomrelých, načo všetci povstaním a minútou ticha si uctili ich pamiatku. V náväznosti prečítali sa pozdravné listy od Antona Otrembjaka z USA a Ferka Kubuľaka zo Svitu.
Potom už za rečníckym pultom striedali sa s krátkymi prejavmi viacerí účastníci, lebo spomienok bolo neúrekom. Ako prvá vystúpila PhDr. Janka Pekarovičová, rod. Adamčáková a zaintonovala s obecenstvom " Na tej našej Oravienke krásne je.." Nato vybehla na "biňu" bystrá a smelá Evka Bednarčíková, rod. Kavuliaková Bobrík, aby za Trnavu citlivými slovami ocenila význam a závažnosť stretnutia, ďakujúc za to hlavnému organizátorovi Jankovi. Sotva, ze doznel potlesk, bola už tu báseň a pozdrav Elzy Ďubekovej zo Sečoviec. Za ňou taktiež zapadla pekná báseň Boženky Tárošovej, dcéry Amálky Lipkovej z Veľkých Janíkoviec pri Nitre. Nasledoval citovo ladený preslov Ing. Branislava Štofku, syna Ing. Štefana Štofku, ktorý bol vedúcim inžinierom výstavby Oravskej priehrady, ale po druhej svetovej vojne pre svoje politické presvedčenie padol do nemilosti vládnuceho komunistického režimu. Prezentoval sa aj "financminister" podujatia Vilo Knap zo Senca a ďalší.
Po týchto pozdravoch ujal sa slova Mgr. Ľudovít Kohút. V úvode svojho prejavu vyzdvihol aktuálnosť miesta a času stretnutia, keď povedal: "Musí nás všetkých tešiť, že sa schádzame na pravom mieste a v príhodnom čase. Na pravom mieste preto, lebo Trstená bola vždy našou matkou a dedičkou, čo nám z bývalého Ústia zostalo. Sem sme chodili niečo predať a kúpiť, chodili k doktorovi i fiškáľovi pravotiť sa za mizernú brázdu i ublíženie na cti. V príhodnom čase preto, lebo sme sa tu zišli práve pred sviatkom Panny Márie Škapuliarskej (16. júla), patrónky tohto mesta i nás Úsťanov, keď sme v jej sviatok každý rok boli tu na odpuste a slávnom jarmoku v takom počte, ako sme tu aj teraz. Trstená je teda naša a sme vdační pánu primátorovi za milé prijatie." Nato vo vyše hodinovom prejave rečník vážne i s humorom prešiel históriou Ústia, Osady a Hámrov, načrtol ročný kolobeh života a práce, radosti i strasti svojich rodných.
Zo stretnutia 1990, cesta k úsťanskému cintorínu
Pred Kohútovou kaplicou Úsťanskeho cmintera
Popoludní až 1 100 účastníkov stretnutia prišlo k malému novogotickému kostolíku na úsťanskom cminteri, o zošľachtenie ktorého sa zaslúžil bývalý Úsťan František Gama so svojou matkou. Tu služil sv. omšu dp. Michal Tondra, trstenský farár, koncelebroval novokňaz Vendelín Pleva, kaplán v Jaklovciach, vnuk Jozefa a Márie Plevovej, rod. Bullovej, zo Šoltýstva v bývalom Ústí. Učinkoval duchovný spevokol z Námestova pod vedením Úsťanského rodáka Milana Kolenu a milá dievčenská skupina z Nového Ústia.
stretnutie rodákov 1990 - dp. Michal Tondra a novokňaz Vendelín Pleva pri slúžení sv. omše
Pán farár pre svoj príhovor vybral si pre túto príležitosť priliehavý text z evanjelia sv. Lukáša "V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu... a tak", pokračoval kazateľ, "aj vy ste sa vydali na cestu zblízka i zďaleka navštíviť váš rodný kraj a pozdraviť tú našu sv. Alžbetu Durýnsku, patrónku vášho Úsťanského kostola, ktorej oltárny obraz je uchovávaný v tomto kostolíku a dnes sa tu pod ním schádzame". V kázni povzbudil prítomných udržať si lásku k rodnému kraju a zachovať si hlbokú vieru a mravnosť v príslovečne to našom DOMOVE, v akom nás tu v Ústí vychovali naši otcovia a praotcovia. Na koniec sv. omše dp. Vendelín Pleva udelil zídeným rodákom novokňazské požehnanie. Dojímavý príhovor po sv. omši za predniesol Jozef Kakačka z Námestova.
pôvodný cintorín Ústia nad Oravou
Na rodnej hrude
Vyvrcholením stretnutia bola návšteva rodnej hrudy na dne Oravskej priehrady. Starí zošedivelí pamätníci s dospelými deťmi a vnúčatmi ponáhľali sa suchou nohou stúpiť na svoj rodný pľac. Po popukanom nánose suchého múľu išli opatrne a cestou tipovali, kde stál kostol, škola, fara, dom švagra, starých rodičov, ujka či krstného otca, až prišli na breh Čiernej Oravy. Tam bol kedysi železný most, spájajúci naproti ležiaci Žabinec s dedinou. Odtiaľ pozerali na osamelé betónové stĺpy na druhej strane i okolo a odhadovali ich niekdajších majiteľov. Podaktorých pochytila taká zvedavosť, že sa zobliekli do pása a prebrodili sa na druhý breh. Potom sa už všetci rozchádzali na svoje grunty a spomínali: Hľa, tu stál náš dom, tu bola stajeň, a ten oblok tam je z Knapovej krčmy a betónové stĺpy z obecnej bujačarne. Zohnuti hľadali nejakú tú podkovu, kliniec alebo črep z liatinového hmca ako trvalú pamiatku na vzácnu dedovizeň. Ešte aj podvečer, keď sa slnko chystalo schovať za vrchol Pilska, bolo ich vidno, ako čosi krokmi premeriavali alebo zadumane sedeli na skale v tichej spomienke na predkov a prežité roky v rodnom Ústí.
Toto prvé stretnutie Úsťanov zaznamenali filmári zo Slovenskej televízie, písali o ňom takmer všetky slovenské noviny a časopisy.
Všetkým rodákom, či už z Ústia alebo z ostatných zaplavených obcí, toto citom presiaknuté stretnutie bude stále pripomínať film VYNÁRANIE, viackrát premietaný v Slovenskej televízii. Spomienky na minulosť a návrat na rodnú hrudu zarezonovali z piesne troch sestier Zachemských, presťahovaných do Krásnej Hôrky, na text Joža Gašperáka, presťahovaného na Veľky Krtíš, "Dedinôčka moja v krásnom položení". Jedinečný kolorit stretnutia vyrazil slzy a vzlyky našej rodáčky Ľudky Maťugovej, vydatej Vidovej v Cíferi, keď si nad obrubníkmi svojho rodného domu zahorekovala "Tu som sa narodila,...o, keby tu bol môj tato a videla moja mama".
"Na stĺpiku predzáhradky nášho domu som ako dievča často takto sedávala"
Na videozáznam zachytil stretnutie aj Ing. Jaroslav Kapinaj z Tvrdošína. V ďakovnom liste hodnotí ho Janko Bulla: "A priehrada v tom čase predsa nebola celkom prázdna. Sčasti sme ju naplnili, povedzme si otvorene, slzami. A zaiste nás to nebude nikdy mrzieť. Stálo to za to".
DRUHÉ STRETNUTIE VYSÍDLENÝCH KRAJANOV ZO ZAPLAVENÝCH OBCÍ ORAVSKEJ PRIEHRADY V TRSTENEJ A V NOVOM ÚSTÍ 28. AUGUSTA 1993
Opakované zvítanie spred troch rokov pred kultúrnym domom v Trstenej započalo o 9.30 hod. za ľubozvučných tónov dychovej hudby Oravanka. Nieslo sa pod mottom ČlNORODÝ ĹUDSKÝ TALENT JE ŽRIEDLOM HODNôT A OZDOBOU DUCHA. Toto druhé stretnutie malo už širší rámec, pretože sa na ňom zúčastnili popri Úsťanoch aj vysídlení krajania zo Slanice, Osady, Hámrov a Ľavkova. Orientovalo sa na dva ťažiskové body:
1. Stavba Pastoračného centra na brehoch Oravskej priehrady v Novom Ústí.
2. Riešenie navrátenia majetku urbárov zatopených obcí.
Napriek nepriaznivému počasiu sa stretlo až 500 krajanov a známych. Vrátili sa do rodného kraja, lebo cítili vzájomnú spolupatričnosť, že sa môžu jeden na druhého oprieť, vedia sa dohodnúť. Spomienky, slzy, úsmevy a stisky rúk, to všetko nemalo konca kraja. Mnohí z nich, najmä Slaničania, využili milé pozvanie primátora mesta Námestova pána Ivana Krušinského, aby sa na druhý deň zúčastnili na slávnostnej sv. omši na Slanickom ostrove.
Stretnutie v Trstenej malo osobitný ráz už aj preto, že ho otvoril vždy prívetivý úsťanský rodák, primátor Ing. Jozef Mažári. Osobitnú hodnotu tomuto spoločenskému podujatiu dali známe osobnosti politického života na Slovensku: Dr. Alexander Števik, vedúci úradu Ministerstva kultúry SR, Ing. Jozef Miklušičák za KDH, poverený predsedom Dr. Jánom Čarnogurským a Ing. Viliam Oberhauser za KSÚ. K týmto sa dôstojne pripojil úprimne vítaný páter - františkán Cyriak z Trstenej, čerstvý jubilant 75 - ročný, ako priamy a rýdzi svedok nepoddajnosti zlovôli totalitného režimu proti našej kresťanskej viere.
Moderátor stretnutia, opäť Janko Bulla, srdečnými slovami privítal prítomných a poďakoval 175 ochotným prispievateľom uhradiť časť výdavkov spojených s organizovaním tohto podujatia. Po zhodnotení hojnej účasti rodákov prečítal zaslané pozdravy, ospravedlnenia pre chorobu a iné príčiny, nezabudol vzdať úctu krajanom, ktorí od minulého stretnutia sa pobrali na večnosť. Nato referoval o začatí a priebehu výstavby ojedinelého duchovného stánku Pastoračného centra v Novom Ústí, na brehoch Oravskej priehrady, časti bývalého Úsťanského chotára Pod stôsami. Z viacerých iniciátorov vyzdvihol Biskupský úrad v Spišskej Kapitule, menoval staviteľov, prvých veľkých podporovateľov a sponzorov. Po ďakovnych slovách prosil o ďalšiu podporu, lebo stavba sa nachádza v mínusovom salde.
Vyššie uvedení hostia vo svojich príhovoroch podporili potrebu Pastoračného centra, pretože v nadobudnutej slobode svedomia ukázal sa hrozivý úpadok občianskej morálky (lúpeže, vraždy) ako dôsledok 40 rokov trvajúcej ateistickej výchovy.
Politickí predstavitelia ubezpečili bývalých poškodených gruntomajiteľov, že urobia všetko, aby sa ukradnuté" urbárne lesy vrátili ich majiteľom. V rovnakom duchu niesli sa aj prejavy primátora pána Ivana Krušinského, pátra - františkána Cyriaka, Janky Pekarovičovej a Ľudovíta Kohúta. Srdečným vystúpením obohatili program krajanky Elza Harbulová zo Sečoviec a Boženka Tárošová z Veľkych Janíkoviec, dcéra Amálky Lipkovej spod kostola v bývalom Ústí. Vystúpili aj ďalší, ale všetci nemohli povedať všetko.
Ked' vystúpil primár MUDr. František Jaroš, CSc., z Trenčína a ukázal pamätnicu Osady už od nebohého rodáka Štefana Sahuľa, skrsla myšlienka takúto pamätnicu napísať aj pre Ústie. Podujal sa na to Ľudovít Kohút, známy pritomným svojím vystúpením na I. a II. stretnutí. Toto uznesenie doplnil Janko Bulla oznámením, že Janko Mokošák v Hlohovci namaľoval vo veľkom formáte ce!é staré Ústie s vyznačením ulíc a zoznamom vysťahovaných rodín, potom aj kostol so starou školou.
Popoludnajšia časť programu sa mala konať na mieste Pastoračného centra v Novom Ústí. Tam bolo postavené pódium pre celebrovanie sv. omše a vystúpenie detského súboru Flajšovanka z Oravskej Lesnej. Boli pripravené aj stoly na podanie večere. Pre vytrvalý celodenný dážď pokračoval program v kinosále Kultúrneho domu v Trstenej. Počas programu Peter Knap a prof. Eduard Gaššaj odcestovali na autách položiť kytice na hroby mučeníkovi otcovi biskupovi Jánovi Vojtaššákovi v Zákamenom a vdp. Viktorovi Gaššajovi, farárovi v Breze. Pánovi farárovi Jánovi Maslančíkovi tak vykonala na cintoríne v Trstenej Emília Bullová.
V druhom ťažiskovom bode programu sa prerokovali otázky prinavrátenia urbárskych lesov a odškodnenie za ponižujúce ohodnotenie odobratej poľnohospodárskej pôdy. Prítomní požadovali v otvorenom liste vláde SR, Národnej rade SR a ďalším významným predstaviteľom politického a hospodárskeho života, orgánov a inštitúcií v Slovenskej republike predovšetkým
- navrátenie urbárskych lesov z bývalých zátopových obcí Ústie nad Oravou, Osada, Hámry, Ľavkovo so začlenením do urbariátu Trstená ako aj prinavrátenie urbariátu vlastníkom z bývalej obce Slanica
- vydať pokyny pozemkovým úradom, geodézii a archívom o okamžité poskytnutie základného a rozhodujúceho kódu OPERÁTU o pozemkových nehnuteľnostiach všetkých zátopových obcí
- finančne valorizovať hodnotu poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa nad zátopovou čiarou vodnej plochy Oravskej priehrady a vyplatiť ju vlastníkom, lebo pri vyvlastnení štát vyplatil iba 40 hal. za jeden m2 poľhohospodárskej pody.
Táto zložitá právna kauza sa ešte stále nachádza na prislušných úradných miestach v štádiu riešenia.
O 16,30 bola vo farskom kostole pre účastníkov stretnutia odslúžená sv. omša. Po večeri záver stretnutia korunovalo vystúpenie detského folklórneho súboru Flajšovanka z Oravskej Lesnej.
Hodnotiac priebeh stretnutia Janko Bulla poďakoval pánovi Mgr. Emilovi Lahutovi, CSc., riaditeľovi Slovenského filmu v Bratislave za vypozičanie hodnotného filmu ELÉGIA. V historickom dokumente z výstavby priehrady zhliadli prítomní zručnosť spolahlivých tesárov šiestich bratov Pinďakovcov zo Slanice a betonárov Antona Záhoru a Emila Brnu z Ústia.
PASTORAČNÉ CENTRUM V NOVOM ÚSTÍ
Po vysťahovaní obyvateľov a zbúraní posledného domu zostal zo starého Ústia zachovaný len cintorín s dvoma kaplicami, vlastne kryptami: uprostred stojí Kovalikova, pri ceste Kohútova. Väčšia Kohútova s vežičkou slúžila 40 rokov na bohoslužobné účely v rámci trstenskej farnosti pre obyvateľov Nového Ústia. Tam sa dostali zo zbúraného kostola v starom Ústí zaratovaný oltárny obraz sv. Alžbety, sochy, zástavy a ostatný kostolný inventár.
Úsťanský cintorín s Kovalikovou a Kohútovou kaplicou
Tento malý novogotický kostolík od počiatku nijako nevyhovoval. Preto až po páde komunistického režimu roku 1991 sa mohlo uvažovať: buďrozšíriť jestvujúci kostolík alebo postaviť nový nad autobusovou zastávkou v Novom Ústí. Iniciátormi myšlienky boli MUDr. Anton Rusnák a MUDr. Štefan Haninec, bývajúci v Novom Ústí. Zvíťazil tretí návrh: odkúpiť budovu bývalej školy a túto prestavať na pastoračné centrum s kostolom ako účelové zariadenie na duchovné cvičenia a rekreačné pobyty s nábožensko-kultúrnymi podujatiami v rdmci Spišskej diecézy. Tento podnet sa začal realizovať už koncom roku 1992, keď so súhlasom mestského zastupiteľstva v Trstenej, osobitne zásluhou primátora Ing. Jozefa Mažáriho a pána Alojza Nemčeka školu odkúpila Spišská diecéza. Biskupský úrad z iniciatívy J. E. Mons. ThDr. Františka Tondru poskytol sumu 350 000 Sk, za čo bola zakúpená budova školy a krytina na nový objekt (kanadský šindeľ).
Vychádzajúc z prípravných projektov započalo sa po veľkej noci 1993 s kompletnou prestavbou. Celkové náklady sa odhadli na 5 miliónov Sk, pri posviacke hotového diela činili 7 miliónov Sk.
Predstavenstvo výstavby sa obrátilo dvoma prevolaniami na slovenskú verejnosť podporiť započaté dielo. Jedným na farské, mestské a obecné výbory Oravy, Kysúc a Spišskej diecézy, druhým na rodákov spod Oravskej priehrady. Listy podobného znenia v anglickej a nemeckej verzii boli zaslané aj diplomatickým zastupiteľstvám a do zahraničia.
Nato sa rozbehla zbierka, zorganizovali sa brigády, zabezpečil sa stavebný materiál s evidentnou pomocou a zanietenosťou vdp. dekana Michala Tondru. V priebehu troch rokov túzba a myšlienka stali sa skutkom, na čom majú najväčšiu zásluhu brigádnici, o ktorých sa dobrovoľne postarali rodiny a ženy z Nového Ústia a Priehrady. Každý pomáhal, ako sa len dalo, a to najmä nevídaným prispením škapuliarskej Trstenej, Liesku a Spišskych Vlachov. Nedajú sa vymenovať stovky známych i neznámych darcov z Oravy i celého Slovenska, mestské a obecné úrady, fary, podniky a družstvá, bohumilé organizácie a spoločenstvá. Pomohli aj mnohí vystahovaní Úsťania od Sečioviec až po Bratislavu, od Námestova až po Nové Zámky.
Vd'aka koordinátorovi výstavby pánovi Augustínovi Kavoňovi stavebné práce pokračovali tak rýchlo, že ešte v tom istom roku 21. nov. 1993 sa v prízemí novostavby mohla konať prvá sv. omša. Rok nato (1994) znova z príležitosti sviatku sv. Alžbety Spišsky svätiaci biskup J. E. Mons. Andrej Imrich posvätil už dva zvony: jeden ako dar Trstenej, druhý od pána Jána Adamču z Osady.
Posviacka celého objektu sa konala opät o rok 26. nov. 1995. Medzi stovkami veriacich z Nového Ústia, Trstenej a okolitých dedín bola aj autobusová výprava Úsťanských rodákov z Hlohovca a Leopoldova. Po pomazaní kostola posvätným olejom na dvanástich miestach otcom biskupom ThDr. Františkom Tondrom na začiatku slávnostnej koncelebrovanej sv. omše MUDr. Anton Rusnák prečítal Pamätnú listinu.
Na konci sv. omše s poďakovacím slovom v mene domácich veriacich vystúpil RNDr. Ján Bulla, CSc. Oslovil otca biskupa, vdp. dekana v Trstenej Michala Tondru, členov rádu sv. Františka na čele s pátrom Cyriakom, rehoľné sestry, primátora mesta Trstenej Ing. Jozefa Mažáriho, veriacich z Trstenej a blízkeho okolia, hostí z Oravy a Slovenska, osobitne úsťanských rodákov z Hlohovca a Leopoldova.
Úvodom vyslovil úprimnú vďaku prítomným a neprítomnym darcom a darkyniam, že "na pôde našich úsťanských materí a otcov sa tu dnes hrdí sotva mnohým čo len vysnívaný nádherný bohostánok. Toto pamätné dielo sa nám Vašou zásluhou naraz vynorilo ako symbol rýdzosti a statočnosti našich oravských predkov a našej túžby po spravodlivosti." Potom vyzdvihol skutočnosť, že "Pastoračné centrum sv. Alžbety s jej oltárnym obrazom zo starého Ústia vchádza do istej miery aj do historie zaplavených obcí Ústie nad Oravou, Osada a Hámry ako pokračovatel bývalej Úsťanskej farnosti. Pastoračné centrum, postavené v Úsťanskom chotári Pod Stôsami, týmto rehabilituje surové rozstrieľanie pekného kostola v bývalom Ústí. Zvesť o tom, ze opäť je tu svätostánok uprostred božieho ľudu, rozsieva lahodný hlas už troch zvonov (tretí povôdný z Osady). K ich rezonancii od svahov Halečkovej po hladine "Oravského mora" sa pridáva aj naša pravá Úsťanská cilingárka z vežičky Kohútovej kaplice na cintoríne."
V ďalšom prejave zhodnotil rečník ideové plány, práce, materiál, stavebné náklady, dary a materiálnu pomoc každého druhu. Z väčších organizácii a sponzorov uviedol najmä Biskupský úrad Spišskej diecézy, Kirche in Rot nemeckú charitatívnu inštitúciu, urbáre Trstená, Tvrdošín, Liesek, Vitanová, Brezovica, Zuberec, Hladovka, Suchá Hora, TANAP, Roľnícke družstvo Trstená a Tvrdošín, Elkont Trstená, Hydroecho, Štátne lesy, Povodie Váhu, Autoškola Mika Tvrdošín, DONAPOL, STAVO, Tecbnické služby Trstená, ZŤS Trstená, Cestné stavby atď.
Na adresu domácich veriacich povedal: "Vďaka ubytovacej časti s edukačnými priestormi bude Pastoračné centrum slúžiť širokému okruhu veriacich z celej Spišskej diecézy. No predovšetkým dostávame ho my veriaci v Novom Ústí na pestovanie našej viery, zušľachťovanie ducha, ako aj na všeobecné kultúrne povznesenie. Je teda na nás, aby sme sa ako cirkevné spoločenstvo zjednotili v úsilí o každodennú dobročinnosť, porozumenie, vzajomnú pomoc, aby sme sa vzopreli prúdu zla, nepravdy, nenávisti a klamstva našimi dobrými skutkami, ako sú dobro, pravda, láska, čestnosť, pokora a modlitba. Pritom sme stále s naším trpezlivým sv. Otcom Jánom Pavlom II. z neďalekých Wadovíc, s Vami otec biskup i s Vami náš vzácny trstenský dušpastier, čo ste ako robotník, majster, projektant a zásobovateľ po tri roky budovali tento bohostánok. Verím, že v tento deň tešia sa s nami vo večnej sláve aj zosnulí duchovní pastieri tak z trstenskej ako aj Úsťanskej farnosti spolu s otcom biskupom mučeníkom Jánom Vojtaššákom, ktorý ako kaplán pôsobil aj v našom bývalom Ústí."
Svoj prejav zakončil slovami: "Ešte raz všetkým naše úprimné Pán Boh zaplať! Tak nám Pán Boh pomáhaj pri plnení Božích prikázaní a Božej vôle. A preto som sa zaradoval, ked' mi povedali Pôjdeme do domu Pánovho."
Spomienky pani Ireny Bednarčíkovej, rodenej Gronskej, rodáčky z Ústia nad Oravou, na život v rodnej dedine
Klikni na zelené pole a potom spusť prehrávač, ktorý sa objaví na dolnej lište:
vianoce_Ústie 25_12_2011.mp3 (6,8 MB)