Správa obce

 

  SPRÁVA OBCE (Ján Lacek)

     Až do zavedenia tereziánskeho urbára roku 1763 spravovali obec šoltýsi. Boli to dediční richtári s právom slobodného pozemku, mletia obilia, výseku mäsa a súdneho rozhodovania v menších sporoch. Po zavedení urbára obec spravovali volení richtári, po druhej svetovej vojne predsedovia národných výborov. Poddanský pomer sedliakov k hradnému panstvu trval až do prijatia zákona o zrušení poddanstva v roku 1848.

 

 Zoznam úsťanských richtárov

1575 Balko de Ústie

    1619 - 1626 Matej Matliak, šoltýs. Po ňom richtárovali jeho potomkovia (šoltýsi) pod menami Matliak, Žiak a Jaldoň

 Roku 1677 richtárovali ich potomkovia (šoltýsi), ale pod menom Úsťanský

    Roku l719 meno Ústanský sa vytratilo a richtárovali ďalej potomkovia predošlých richtárov pod menom Žiačik. Vtedy sa medzi šoltýsov dostali a richtársku hodnosť nosili aj rodiny Pleva, Bomba, Bulla, Vaganek a Slama.

     1759 - 1761 Ján Bomba                                     

     1909 - 1914 Karol Kohút

     1761 - 1763 Matej Pleva                                     

     1764 - 1767 Ondrej Kohút                                   

     1768 - 1770 Juraj Bomba                                         

     1771 - 1773 Ondrej Žiačik                                   

     1774 - 1788 Štefan Kavuljak                                 

     1789 - 1794 Ondrej Kohút                                  

     1795 - 1798 Ján Vaganek                                 

     1799 - 1803 Ondrej Kohút                                     

     1804 - 1805 Juraj Trabalka                                   

     1806 - 1808 Vavrinec Kavuljak                              

     1809-1810 Ondrej Kavuljak a Juraj Kolena

     1811- 1813 Juraj Trabalka

     1814-1816 Juraj Kolena a Martin Kohút

     1817       Juraj Kolena

     1818       Martin Kohút

     1819       Ján Kohút

     1820       Ondrej Kavuljak

     1821       Matej Bulla

     1822-1824 Martin Kohút
     1825-1826 Matej Bulla
     1827- 1829 Martin Kohút
     1830-1845 Juraj Kavuljak
     1846-1847 Martin Kohút Rožek
     1848-1850 Ondráš Targoš
     1851-1853 Juraj Kavuljak
     1854-1856 Juraj Kohút

     1857-1860 Simeon Kovalik

     1861-1864 Juraj Kohút

     1865-1867 Štefan Kollár

     1868-1870 Anton Kohút

     1871-1885 Juraj Kohút Rožek

     1886-1891 Andrej Kavuljak

     1891-1892 Štefan Vaganek

     1892-1893 Anton Kordiak

     1893-1903 Andrej Kavuljak
     1903-1905 Karol Kohút
     1905-1909 Štefan Lipka

      1909-1914 Karol Kohút

     1914-1919 Ján Stančík

     1919-1927 Juraj Kubašek

     1927-1931 Jozef Micek

     1931-1934 Juraj Kubašek

     1935-1937 Jozef Micek

     1938-1939 Jozef Kohút

     1940-1942 Ján Lipka

     1943-1948 Ján Bulla

     1949-1953 Jozef Pokusa a Emanuel Dedinský

 

 Úsťanskí notári

     Notár bol vykonávateľom štátnej moci a správy. V rokoch 1907-1911 bol prvým notárom v Ústí Adolf Berek, izraelita. Neskoršie pracoval na Okresnom úrade v Trstenej.

     1911-1918 Murín, diplomovaný notár

     1918 Jozef Ďurčák, vyslaný župným úradom

     1918-1925 Andrej Kavuljak

     1925-1928 Jozef Šedivý

 1928-1929 Emanuel Filo

 1929-1935 Julius Jakubóczy
 1935-1936 Rudolf Franek

 1937-1951 Matej Adamec, posledný notár, rodák z Liesku.

 

  Obecná rada, urbársky výbor, obecné ustanovizne v 30. a 40. rokoch

     O obecné záležitosti sa staral starosta obce. Spolupracoval s "úradskými", čiže členmi obecnej rady. Obecná rada si starostu volila zo svojho kruhu. V 30-tych rokoch za učinkovania starostu Juraja Kubašeka bol v obecnej rade Jozef Lacek, pokladník, Ľudvík Šefčík a Jozef Kohút ako zapisovateľ. Obecná rada sa schádzala podľa potreby. Z každej schôdze sa zapísala zápisnica s uzneseniami, ktoré bolo treba vykonať. Vykonávateľ úradných príkazov bol boženík, v 30-tych a 40-tych rokoch Jozef Žačik Heleňak. Keď v podvečer bubnoval, schádzali sa k nemu dospelí a deti a pozorne počúvali: Dáva sa na všeobecnú známosť všetkým občanom... Posledným úsťanským bubeníkom bol Ján Kubačka zo Žabinca. Záležitosti v oblasti správnej, hospodárskej, ale aj sociálno-kultúrnej malo na starosti obecné zastupiteľstvo.

     Pre zviditeľnenie jeho práce pred 100 rokmi uveďme aspoň tri body zo zápisnice v presnom prepise, aby sme zároveň videli ako v čase maďarizácie slovenských škôl chýbalo vyučovanie materinského jazyka.

          "Zapisnica

horevzata dna 28ho Augusta 1898 roku na zasadnuti Obecneho viboroveho zastupitelstva dla Obeznika zvolaneho. Pritomny dolu podpisany.

I Otaska Preliminaru je dnešneho dňa preskumany prečitany a podpisany a udobreny bol.

II  Ohladom dreva Sucharov v hore sa uzavrelo podla katalogoch kusi spocitat a takych hrubosť značit a podla asignacie sa jednotlivim dla Gruntu vida. Ta asignacia bude na stinana ina vozena. Čas temu kedi stinat a vozit predstaveny urči Kustnani a vozeni sa určuje po jedenej Ulici pod prizorom uradskeho a homeho Hdjnika drevota sa každemu na kolesach klasifikovat a kubikovat určuje.

III straniva dopisu Pana Farara zo dna 18ho Juli stahujucehosa na fundaciu od Velkomožneho  Pana Jána Kavuljak česneho kanonika na kupena Placu alebo Domu pre učitelku nabivaňa Obecne  zastupitelstvo uzavrelo, ze 1500 zlatovom Kapitalom nemany puluje a sa dotych zaležitosti miešat nemože." Atď, atď.....

     Urbársky výbor zastupoval už len "gruntomajiteľov", teda vlastníkov poľností a podľa ich veľkostí aj podielnikov na urbárskom lese. Mal 8 členov: Martin Kavuľak, Ján Grigeľ, Štefan Fuzak, Peter Knap, Jozef Gama, Jozef Knap, Juraj Kavuljak, Juraj Bulla Jurík. Tento výbor obhospodaroval najmä spoločné lesy a pastviny. Nakupoval umelé hnojivá, obstarával otravu na myši, vydržiaval obecné plemenné býky - bujaky a pod. Povinnosťou urbárskeho výboru bolo starať sa aj o dobrý stav chotárnych ciest na jar. Podľa starodávneho zvyku musel aspoň jeden dospelý z rodiny ísť "na poradku". Gazda so svojím záprahom musel priviesť hŕbu skál (kameňa) a štrku na spevnenie ciest. Ostatní sa dostavili "na poradku" s vlastným pracovným náradím.

     Všetci funkcionári prakticky predstavovali horský výbor a najväčšiu aktivitu i príjmy vykazoval v lesnom hospodárstve.

Z pokladnice išla odmena richtárovi, podrichtárovi, obecnému tútorovi, pokladníkovi, bubeníkovi, učiteľom, farárovi, organistovi, kostolníkovi, hlásnikom, poľným hájnikom a doručovateľovi.

     Dozor nad urbárskymi lesmi mal lesný správca Alexander Vorak a správca Ondrej Vasek. Lesný hájnik čiže hôrny gazda bol František Micek a neskoršie Jozef Trabalka. urbárialisti kúpili od Oravského panstva (Oravského komposesoratu) kus pekného lesa, zvaného Háj za 289 000 Kčs. Keď predali z neho jednu "slogu" (výrub), uhradili z toho tri kúpené zvony (nákladom 49 651 Kčs).

     V 30-tych rokoch bolo v Ústí založené úverné družstvo, ktoré riadil výbor. Pokladníkom bol Vendelín Kavuljak a Jozef Maťuga.

     Asi roku 1884 bol zriadený poštový úrad v dome Jozef a Kovalika, ktorý bol aj poštárom. Budova stála tam, kde neskoršie býval a prestavil ju na pekný hostinec Peter Knap. Jozef Kovalik bol profesor v Prešove. Keď ako panslav bol prepustený zo štátnej služby, prišiel domov a stal sa poštovým úradníkom. Po vyhorení obce roku 1894 prevzal poštový úrad Ondrej Kavuljak na dva roky. Potom učiteľ Reindl preniesol úrad do budovy školy. Roku 1905 bol poštárom Anton Merešš. Po ňom až do prevratu viedol poštový úrad učiteľ Michal Branický.

      Roku 1920 prebrala poštu Božena Dlabiková a preniesla ju na Žabinec do domu Leona Masnicu. Po dvoch rokoch sa znova úradovalo v budove školy. Poštu viedla manželka učiteľa Rudolfa Merešša. Roku 1928 prevzala poštový úrad Cecília Žilková a preniesla ho do rodičovského domu na Brehu. Keď sa presťahovala do Ludaníc pri Topoľčanoch, poštu prebrala poštárka Margita Ovsáková z Námestova, po nej Anna Kundová z Hýb, ďalej Otília Iždinská z Katarínskej Huty (manželka Františka Bullu) a nakoniec Emil Mažári z Turca, otec terajšieho primátora v Trstenej.

     V roku 1932 bol na poštovom a notárskom úrade zavedený telefón. Poštovými doručovateľmi boli Peter Bulla Katreňak, Ignác Galis a Jozef Žačik Heleňak. Títo nosili poštu aj do Osady a Hámrov.

     Poštu dovážali z Tvrdošína cez Ústie do Námestova a opačne. Na tento účel Anton Merešš choval jeden pár koní. Od roku 1926 ju vozil autobus (doprava Jozef Hudec). Túto cestu od Ústia do Tvrdošína opravoval štátny cestár Jozef Kráľ a do Slanice Štefan Gronský.

     V Ústí dobre pracoval dobrovoľný hasičský zbor, ktorý mával 30-40 členov. Založený bol roku 1882 pod protektorátom Zemskej hasičskej jednoty v Turčianskom Svätom Martine. hasiči (v Ústí fajermani) mali jednotné modré uniformy, zakúpené z obecnej a urbárskej pokladne. Veliteľom bol Jo­zef Trabalka, ktorý počas prvej svetovej vojny dotiahol na hodnosť rotmajstra. Hovorilo sa o ňom, že keď v Trenčíne zavelil POZOR!, tak ho počuli páni aj v Bratislave.

     V strážnici stáli v pohotovosti dve ručné striekačky. Zásahy pri požiari, a tie boli v okolí skoro každý mesiac, vyžadovali plné nasadenie všetkých členov.

     Dňa 5. júna 1932 oslavoval hasičský zbor 50-ročné jubileum svojho založenia. Pri tejto príležitosti sa konala posviacka novej zástavy. Bola ručne vyšívaná a obitá ozdobnými klincami. Stála v kostole a nosila sa pri všetkých slávnostných príležitostiach. Za krstnú matku bola požiadaná pani Júlia Jakubéczy, rod. Hudecová, manželka notára, slečna Elena Kohútová, dcéra zámožného plátenníka a roľnika Karola Kohúta a pani Elena Ťapáková, rod. Šandriková, manželka správcu školy. Každá dala do daru 500 Kčs. urbáriat obce prispel čiastkou 2 000 korún.

 

 

      Na tejto slávnosti sa zúčasnili dobrovoľné hasičské zbory nielen z Trstenej č. 41, ale aj z iných hasičských jednôt, dokonca aj z Poľska. Zišlo sa okolo 3 000 ľudí. Delegát z Nového Targu zakončil svoj prejav: "Bratri hasiči, keď uslyšiš signal pali še v poli, nehaj šecko na poli a uciekaj ratovač bližnego svojego".

     Na usporiadaní jubilejnej slávnosti mali veľkú zásluhu Jozef Trabalka, veliteľ, Jozef Maťuga, zástupca veliteľa a Jozef Kraľ, hasičský tajomník. Vlajkonosiči boli Ján Bulla Maťkovec a Leon Lipka, ktorý sa ešte roku 1936 vysťahoval do Veľkých Janíkoviec pri Nitre.

     V tom istom čase bola postavená nová hasičská strážnica, Stála pri železnom moste cez Čiernu Oravu, mala jednu miestnosť pre nočnú vartu (stráž), skladisko a útulňu pre biednych cestujúcich. O túto stavbu sa najviac zaslúžil vtedajší starosta obce Juraj Kubašek. V nej skonala Úsťanka - opustená Mariša Trckuľa na zranenie hlavy a tváre pádom zo škarpy do Bielej Oravy na Pustkách.

     Pomerne veľký chotár potreboval v čase vegetácie aj poľných hájnikov. Keď niekoho prichytili pri krádeži, pasení alebo inom poškodzovaní úrody, hlásili to richtárovi a tento v nedeľu popoludní v obecnej kancelárii vyruboval "biršagy" (pokuty) podľa rozsahu škody. Peniaze išli do obecnej kasy.

     Dedinu v noci "vartovali" (strážili) sami občania zaradom podľa čísla domu - dvaja do polnoci a dvaja od polnoci. Na ten účel prenášala sa z domu do domu "kopija" (halapartňa). Bola to sekera s hákom na dlhej rúčke. Okrem nich strážil aj platený hlásnik, ktorý spevom hlásil každú hodinu. Začínal od 10. hodiny večer a spieval:

Už uderila desiata hodina,

chváľ každý duch Hospodina i Ježiša jeho syna.

Opatrujte svetlo, oheň, aby nebol ľuďom škoden.

Uderila desiata hodina.

Hlásnik figliar dodal: Zapierajte kury, husi, nech vám ich tchor nepodusí.

Nato zapískal píšťalkou desaťkrát. Hlásnik končil o 4. hod. so spevom:

Už uderila štvrtá hodina,

chváľ každý duch Hospodina i Ježiša jeho syna.

Povstaň hore, dušo verná a pokľakni na kolená.

A poďakuj Pánu Bohu za noc dobrú a spokojnú.

Nočnými hlásnikmi v 30. a 40. rokoch boli Jozef Lebeda, Ján Otrembjak a Ján Kubačka.